New Generation I. - Trouble ► 15. Kapitola

19. listopadu 2016 v 20:53 | Ellie and Perla |  New Generation - Trouble
Spolupráce: s Perlou
Téma: TVD/TW/TO
Postavy: Alexia Gilbert, Lucas Bennett, Nicole Bennett, Olivia Lockwood, Stiles, Derek, Lydia, Scott, Kira, Peter...◄ ZDE
Páry: zatím žádné (časem se uvidí)
Anotace: Mystic Falls už nie je ako kedysi. Upíry z neho odišli a ľuďom sa naskytla príležitosť nažívať si spokojne. To si aspoň mysleli, kým im ich životy neovplyvnili ich vlastné rozhodnutia. Deti. Alexia Gilbertová, tiché, no zároveň až prehnane úprimné dievča sníva s otvorenými očami a snaží sa vyhýbať konfliktom. Avšak tie si ju niekedy nájdu aj samé. Nicole a Lucas Bennettovci, dvojčatá, no aj tak je každý z odlišný tak, že viac sa to už nedá. Jeden lieta za dievčatami a druhá radšej sedí nad knihami. Olivia Lockwoodová, dcéra, ktorá má po svojej mame viac ako len vzhľad a blonďavé vlasy stále hľadá toho pravého a nič pre ňu nie je prekážkou. Avšak možno sa vyskytne niečo, čo zmení jej život. Čo zmení život im všetkým. Študijný pobyt v Beacon Hills. Pre niekoho možno zaujímavé, ale pre štyroch kamarátov to najhoršie, čo ich rodičia mohli vymyslieť. Čo sa stane, ak sa nič netušiaci ľudia ocitnú uprostred mesta, ktoré je majákom nadprirodzena?
Poznámka: Peter kousnul Lexi a nikdo neví, co se bude dít, takže Derek bere všechno do vlastních rukou.
Nikki chce vidět svého bratra a nezastaví jí nikdo, kdo by jí stál v cestě. Ani Lydia, ani Kira…



Kapitola pätnásta

Únos


Cítila pálenie na ramene. Vnímala bolesť, ktorá jej vystreľovala až do hlavy a nedopriala pokojný odpočinok. Bol to vlastne odpočinok? Veď ani nevedela, ako zaspala...
Pamätala si oči. Jeden pár jasne červených očí a osobu, ktorej úsmev zdobili zvláštne tvarované zuby, akoby patrili zvieraťu, nie človeku. Spomínala, ako sa jej lačne zahryzol do ramena a ako, aj keď uskočila na stranu, pošmykla sa a tvrdo dopadla na zem. Potom už všetko upadlo do temnoty a ona netušila, koľko času odvtedy vlastne prešlo.
"Zbláznil si sa?! Na toto si nemal žiadne právo, Peter! Vieš, k čomu si ju odsúdil?!" vrčal Derek po svojom spolujazdcovi.
"Chcel si vedieť, čo je zač. Ak by bola nadprirodzená bytosť, nič by sa jej nestalo," pokrčil brunet nezaujato plecami. "Očividne si sa v nej mýlil."
Lexi sa aj naďalej tvárila, že spí, pretože sa obávala, kam ich cesta vedie a jedinou šancou na odpovede bolo pozorne počúvať ich konverzácii. Nič iné jej neostávalo.
"Nemýlil som sa!" trval na svojom Derek a pevne zovrel volant v rukách. "Inak by ju ten démon nechcel zabiť, ale vďaka tebe..." na chvíľu sa odmlčal, nakoľko poskladať jednu normálnu vetu mu robilo problém. "Do čerta, Peter! Čo poviem Scottovi?! Prečo si z nej spravil vlkolaka a zničil jej život?" prebodol ho pohľadom, zatiaľ čo Lexi nasucho preglgla a snažila sa ostať pokojná.
Trochu sa pomrvila, pretože nechcela zbytočne pútať pozornosť tým, že je ako z kameňa. Ak niečo vďaka knihám vedela, bolo to s istotou, že tieto "bytosti" musia mať vyvinuté zmysli. Bez problémov by ju tak mohli odhaliť.
"Z nudy?" pokrčil nezaujato plecami. "Veď ani nevieš či to prežije, Derek," usmial sa úlisne. "Ak nie, nemusíš sa o nič strachovať, proste sa zbavíme tela."
"Ty si ale sviniar, vieš to?" Auto vyšlo z cesty a zamieril niekam po lesnej cestičke, takže to s nimi každú chvíľu hádzalo.
Ani jeden z mužov neprehovorili, len cestovali, až kým nezastali a Derek nevypol motor.
Chvíľu ešte sedeli v aute, až kým jeden z nich nakoniec neotvoril dvere.
"Ani len netušíš, čo si spôsobil. Ak to jej telo nezvládne, budeš za to zodpovedaný," zavrčal Derek ako vystupoval a pomaly prešiel k zadným dverám.
"Ale no tak, nepreháňaj," pretočil očami starší z nich. "Idem nájsť radšej nejaké sviečky, aby si sa s ňou mohol rozlúčiť. Koniec koncov dnes je spln, tak nebude trvať dlho, kým prídeš na to, čo je vlastne zač."
Lexi odrazu pocítila čísi dotyk na svojom tele a potom sa už len opierala o mocnú hruď- Derekovu hruď. Držal ju pevne obomi rukami a pomaly s ňou smeroval k starému, zhorenému domu, ktorý jej naháňal hrôzu. Nevedela, kde sa vlastne nachádza, no bolo jej jasné, že toto je jediná šanca na útek. Kondičku má predsa dobrú, behať zvládne aj pri bolestiach. Hlavne aby sa dostala od týchto cvokov, ktorý sú buď naozaj vlkolaci alebo sú len šialení. Ona by to ale mala rozoznať, na to prečítala až veľa kníh, aby vedela, že možné je všetko.
Vedela, že nadišla jej chvíľa. Prudko otvorila oči a Derekovi uštedrila lakťom prudkú ranu do hrude, až sa zapotácal a v sekunde ju zhodil na mokrú zem. Nebol však dobrý nápad zaútočiť tak nečakane, keďže si nevšimla, že prechádzali okolo menšieho kopčeka, ktorým sa odrazu ona rútila strmhlav dole. Podľa zvukov ale vedela, že nebola jediná a že Derek šiel rovno za ňou.
Každý jeden sval ju bolel, prisahala by, že cítila aj kosti, keď pristála na studenej zemi a snažila sa polapiť dych. Neďaleko od nej sa skotúľal brunet, ktorý skôr, než sa stihol postaviť, od nej schytal kopanec do hlavy, aby ostal ležať.
"To je za ten únos," zavrčala a chytila si boľavé rameno.
Musí vyhľadať pomoc, inak jej to začne hnisať a ona o svoju ruku príde. Jednorukí spisovatelia predsa neexistujú!
Bez zbytočného premýšľania či obzerania sa dala do behu naprieč tmavým, studeným lesom. Mohla utekať dlho, no aj tak si pripadala, akoby sa nepohla o centimeter. Nikde nevidela žiadne svetlo, hocakú civilizáciu, ba dokonca ani benzínovú pumpu. Kde ju to, do čerta, zobrali?
Po chvíli zastala a zhlboka sa nadýchla. Musela sa upokojiť. Chodila predsa do lesa už ako malá a otec ju naučil, čo robiť, keď sa stratí. Škoda len, že nikdy nedávala pozor. Les v Mystic Falls poznala predsa ako vlastnú dlaň, nemala sa tam kde stratiť. Prečo len nemyslela dopredu?
"Kurva!" zahrešila si, ako sa snažila nájsť na oblohe hoci len jednu hviezdu.
Nič okrem mesačného splnu však nevidela.
Vo chvíli, keď začula šušťanie lístia navôkol sa znova dala do behu, pretože stáť na mieste tiež nebolo najmúdrejšie. Nie s otvorenou ranou. Vedela, že vlci v Kalifornii nežijú, no o iných zvieratách naozaj nič netušila. Geografiou sa nikdy nezapodievala, ak niečo potrebovala do príbehu, tak si to prosto vygooglila.
Odrazu do nej niečo narazilo a zrazilo ju k zemi. Hlavu si udrela, síce nie silno, no dosť na to, aby sa s ňou svet na chvíľu zamotal. To, čo už potom videla nad sebou pôsobilo ako zlý sen.
"Pozrime sa že, niekto tu má naozaj guráž," usmial sa na ňu Peter, keď ju dvíhal zo zeme. "Ak to prežiješ, užijeme si spolu ešte veľa zábavy," dodal, ako ju viedol späť k tajomnému domu.

...

V hlave mala jasnú myšlienku. Nájsť Lucasa, vziať ho a porozprávať sa s ním o veciach, ktoré sa im prihodili. Všetko, čo sa udialo v tomto meste, bolo zvláštne a nijako sa to nedalo vysvetliť. Ako sa jej podarilo len pomocou myšlienok priviesť tak silného chlapca na kolená? Naozaj sa dusil? Prečo istá jej časť chcela, nech sa zadusí? Nebola predsa vrah!
Zastavila svoje auto pred domom a behom sekundy z neho vystúpila, pripravená na všetko. Za jeden večer zažila viac šialeného ako za celý svoj doterajší život. Nezáležalo na tom, či sa odohrá niečo ešte divokejšie. Nie, kým bude s bračekom.
Síce chcela zaklopať, zdalo sa jej to ako zbytočná strata času. Vo vnútri sa svietilo, bolo jasné, že sú tu ľudia. A podľa hlasom, ktoré počula, nie sú len dvaja.
Sila jej myšlienok zapríčinila, že skôr, než položila nohu na posledný schod, dvere sa samé od seba rozleteli a vpustili ju dovnútra. Sprvu sa preľakla, no uvedomila si, že to musela byť ona. Dosť bolo popierania, iné vysvetlenie neexistovalo.
"Čo do čerta..." zamrmlala ryšavka, ktorá stála v hale a vyplašene na ňu hľadela. "Nikki...?" typla si, keďže podobnosť s Lucasom bola dosť veľká.
"Kde je môj brat?" dožadovala sa bez zbytočných rečí. Nevedela prečo, no odrazu ju prepadol neskutočný strach. Scott predsa nevyzeral vydesene ako vravel o vlkolakoch a ostatných bytostiach... istotne v tom idú spolu, nebola sprostá.
"Lucas je v poriadku. Rozpráva sa s ním Stiles, keď s ním skončí, môžeš ísť za ním..."
"Nikto ma od neho nebude držať stranou!" precedila pomedzi zuby a sústredila svoju energiu na Lydiu.
Jedným mávnutím ruky ju od seba odhodila a dievčina smerovala do obývačky, lenže schodisko ju zastavilo a ona pristála na boku haly.
"Nechaj ju!" zvreskla po nej Kira a vytasila svoj samurajský meč, ktorý brunetu prekvapil, ale hnev bol väčší. Rozum tiež.
"O ňu mi nejde!" zavrčala a tentoraz sa zaprela obomi rukami, aby sa ochránila, no to spôsobilo, že vyniesla Kiru do vzduchu a prehodila poza seba, takže kitsune narazila priamo do dverí.
"Prepáčte, ale... ešte to neviem ovládať," hlesla k nim a zhlboka sa nadýchla. "Nedovolím, aby mi niekto stál v ceste..."
"Nikki?" ozval sa k nej odrazu akýsi hlas zhora.
Bol síce mužský, ale zároveň... vydesený.
"Lucas?" pozrela sa hore a okamžite sa rozbehla po schodoch.
Bez hocakých prieťahov si brata pritiahla k sebe a tuho ho objala. Netušila, čo by robila, ak by sa mu niečo stalo. Najprv to v škole, potom niečo, čo spomínal Scott.... prečo ju tak desil?
Keď sa od neho odtiahla, udrela ho do hrude.
"Ako si len mohol?! Vieš, ako som sa o teba bála?!" znela podráždene. "Mohlo sa ti niečo stať, Lucas! Poď, musíme odtiaľto zmiznúť. Vezmeme Lexi, zájdeme za Oliviou a padáme domov. V tomto mieste nechcem ostať ani o sekundu dlhšie..." chytila ho za ruku, lenže on sa jej vyvliekol.
"Prečo, Nikki? Kvôli tomu, čo sme?" vyriekol ako prvý z nich nahlas.
"O čom to hovoríš, dvojča?" preglgla. "Si si istý, že to chceš rozoberať tu? Pred nimi?"
"A kde inde?" zvýšil hlas aj on. "Keby nebolo Stilesa, doteraz si myslím, že mi prepína, keď všade vidím tú vodu. On mi ale otvoril oči... a potom som videl teba," o krok pred ňou cúvol. "Ako dlho si to vedela?"
Nikki pokrútila hlavou.
"Nie, prosím, Luc, ja..." pretrela si tvár, ale žiadna odpoveď jej nenapadala. "Nevedela som o tom, no asi tak pred hodinou sa ma niekto snažil zabiť a spolu so mnou aj Isaaca," vysvetlila. "Keby som v sebe nenašla tú... moc, zomrel by, lebo by ho ten chlap zabil..."
"Aký chlap?" obul sa do toho Stiles, ktorý medzitým prešiel dole, aby pomohol Kire aj Lydii.
"Predsa ten chlap, celý v čiernom, ktorými povedal, že musím zomrieť," pozrela Nikki smerom dole na spúšť, ktorú napáchala. Keď to videla takto z vrchu, cítila sa naozaj hrozne, ale pocity si teraz nemohla dovoliť. Najprv musela dostať brata preč, aby mu nič nehrozilo.
"Prosím ťa, Lucas, poďme odtiaľto, než sa niekomu niečo stane. Pomysli na Oliviu," drgla do neho sestra a chlapec sa dal okamžite do pohybu.
Chytil brunetu za ruku a spoločne sa vydali po schodoch k dverám.
"Nemôžete len tak odísť! Hrozí vám nebezpečenstvo!" kričal po nich hystericky Stiles, zatiaľ čo sa im snažil zabrániť dostať sa k dverám.
"Uhni mi z cesty, prosím ťa, inak..." pozrela za seba. "Videl si, čoho som schopná."
Sledovala, ako brunet oproti nej len nasucho preglgol, no nepohol sa ani o krok. Presne, ako čakala. Čo už s ním. Asi to pôjde po zlom.
Už sa pomaly chystala na to, že použije svoju moc, keď v tom sa dvere spoza nich otvorili a všetci urobili zopár krokov späť, nakoľko osoba, ktorá sa v nich zjavila.
"Aké krásne, že ste mi tu týchto dvoch zadržali," usmial sa muž v čiernom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama