New Generation I. - Trouble ► 3. Kapitola

29. dubna 2016 v 17:18 | Ellie and Perla |  New Generation - Trouble
Spolupráce: s Perlou
Téma: TVD/TW/TO
Postavy: Alexia Gilbert, Lucas Bennett, Nicole Bennett, Olivia Lockwood, Stiles, Derek, Lydia, Scott, Kira, Peter...◄ ZDE
Páry: zatím žádné (časem se uvidí)
Anotace: Mystic Falls už nie je ako kedysi. Upíry z neho odišli a ľuďom sa naskytla príležitosť nažívať si spokojne. To si aspoň mysleli, kým im ich životy neovplyvnili ich vlastné rozhodnutia. Deti. Alexia Gilbertová, tiché, no zároveň až prehnane úprimné dievča sníva s otvorenými očami a snaží sa vyhýbať konfliktom. Avšak tie si ju niekedy nájdu aj samé. Nicole a Lucas Bennettovci, dvojčatá, no aj tak je každý z odlišný tak, že viac sa to už nedá. Jeden lieta za dievčatami a druhá radšej sedí nad knihami. Olivia Lockwoodová, dcéra, ktorá má po svojej mame viac ako len vzhľad a blonďavé vlasy stále hľadá toho pravého a nič pre ňu nie je prekážkou. Avšak možno sa vyskytne niečo, čo zmení jej život. Čo zmení život im všetkým. Študijný pobyt v Beacon Hills. Pre niekoho možno zaujímavé, ale pre štyroch kamarátov to najhoršie, čo ich rodičia mohli vymyslieť. Čo sa stane, ak sa nič netušiaci ľudia ocitnú uprostred mesta, ktoré je majákom nadprirodzena?
Poznámka: Naší hrdinové přicházejí do Beacon Hills. Ale kde budou bydlet? Zůstanou spolu nebo ne?



Kapitola tretia

Nový začiatok


Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Nie, tak to nebolo. V aute vládlo napätie. A na to stačilo len to, aby v ňom sedeli spoločne Lucas s Oliviou. Ani jeden, ani druhý si nič nepovedali, ba dokonca na seba ani nepozreli.
"Takže... koho odvezieme ako prvého?" prerušila to dlhé ticho Nikki, ktorá sa očividne nevedela rozhodnúť či fandí svojej kamarátke, alebo bratovi, ktorý pôsobil ako sekundu pred erupciou. A to by bolo. Už zažila tie jeho výlevy a rozhodne si to nechcela zopakovať. Aspoň nie teraz.
"Mňa," ozvala sa zozadu Olivia a smerovala svoj pohľad na brunetu, ktorá sa len jemne usmiala do spätného zrkadla. Chcela sa vyhnúť nejakej trápnej situácii, no zároveň veľmi nemohla.
"Nechcem tu sedieť dlhšie, než musím," dodala a pohľadom prepaľovala Lucasa, nad čím Lexi len pretočila očami. Prečo bola ona jediná tou, ktorá bola za každú cenu na bratrancovej strane? Niekedy si k nemu pripadala bližšie ako jeho vlastná sestra, ktorou nikdy nebola. Zvykli spolu tráviť predsa väčšinu času, nakoľko ani jeden z nich veľmi do spoločenského života nepatrili. Zato Nikki a Olivia... tie to doháňali aj za nich. A darilo sa im to viac ako výborne.
"To som rád," zamrmlal Lucas a usmial sa od ucha k uchu do zrkadla tak, aby ho videla aj blondína sediaca priamo za ním. Tá len ohrnula nos a zahľadela sa vonku.
V aute nastalo znova hrobové ticho, no tento krát už nebolo nikoho, kto by ho chcel prerušiť skôr, než bolo nutné. Radšej len šli v tichosti a Nikki zapla rádio. Aby bola táto cesta menej trápnejšou. Veď to nebola predsa jej vina, že sa odrazu nemôžu oni dvaja vystáť! Kto im kázal, aby si spolu začali?! Ešte teraz si dobre pamätala, ako sa to snažila svojmu bratovi rozhovoriť. No neúspešne, ako inak. Tak nech si teraz trpia, obaja, za svoju sprostosť. Ako kamaráti boli perfektní. No ako partneri... bol pre Oliviu Lucas príliš mladý, teda... mentálne zaostalí, ako väčšina chlapcov, s ktorými niečo mala.
"Sme tu, barbie," zatiahol Lucas odrazu a auto zastalo pred obrovským rodinným domom, čo vyzeral skôr ako palác, než ako dom.
Olivia na neho ani nepozrela a bez všetkého vystúpila z auta. Lexi ju okamžite nasledovala a prešla ku kufru, odkiaľ jej začala pomáhať s vyberaním jej vecí. Mala ich totiž viac ako dosť, čo bruneta nechápala. Sama mala až dva kufre a už nevedela, čo viac zbaliť. Za svoj základ považovala laptop a pero s papierom. To jediné potrebovala na to, aby mohla niekam ísť. A keď už nie pero, musela mať aspoň nejakú ceruzku, pretože kresby boli jedinou vecou, ktorá jej pripomínala minulosť a všetko, čo zažila.
Pamätala si, ako vždycky s otcom kreslili a ona sa pritom náramne bavila. Neskôr sa chcela zlepšiť a sama si začala na počítači hľadať rôzne návody, typy a triky na kreslenie. A teraz môže hrdo vyhlásiť, že jej kresby nie sú práve najhoršie.
"Je to všetko?" zaujímalo Nikki. "Nieže si niečo zabudneš," pripomenula jej a silno ju objala. Tomu sa ale Olivia len zvonivo zasmiala.
"Nelúčime sa predsa navždy. Uvidíme sa zajtra v škole. Samozrejme, za predpokladu, že sa tam nejako dostanem, keďže netuším či pani Martinová má nejaké deti," pokrčila plecami a znova sa pozrela na dom. Prehodila si veľkú cestovnú tašku cez plece, čo ju skoro zapučila, pevne zovrela rúčky oboch kufrov a cez voľné plece jej ešte kamarátka prehodila kabelku, ktorú si nechala v aute.
"Tak zajtra," usmiali sa povzbudivo Lexi s Nikki.
"Vďaka," kývla k nim a už kráčala po chodníku hore k dverám. Dievčatá sa zatiaľ premiestnili naspäť do auta a Lucas bez všetkého dupol na pedál. Nechcel strácať čas, keďže každý jeden bol umiestnený do samostatnej rodiny. A nemal ani najmenšiu predstavu, ako ďaleko sú tie domy od seba. "Ktorá je ďalšia?"
"Pôjdem ja," navrhla Nikki a pozrela sa na Lexi či s tým súhlasí. Keďže ona skoro nikdy nenamietala, aj teraz len prikývla a ďalej sa dívala na cestu. Nechcela nič vravieť pred kamarátkou, ale trocha sa tešila, že sa ešte s Lucasom porozpráva, než sa rozídu do svojich nových rodín.
"No a ty si...ty ideš k McCallovým," pozrel sa do mobilu na rýchlu mapu, čo tam mal a zahol doprava.
Brunetka sa usmiala, keď si uvedomila, ako opatrne a zároveň dobre šoféruje. Možno aj preto mala ona vodičák. Lebo jej s tým pomáhal jej skvelý bratranec.
"Snáď to tam bude lepšie, než ako to znie," pretočila očami. "Aj tak by som to ešte teraz najradšej otočila," vzdychla si.
"Neboj sa," chlácholila ju okamžite Alexia. "My to zvládneme. Sme tu všetci spolu. Uvidíte, že to bude skvelé. Podarí sa nám tento rok prežiť, to vám sľubujem."
"Dobre teda," prikývla Nikki, ktorá sa jej snažila veriť. Nie, ona jej potrebovala veriť. Cítila sa až veľmi vystresovane a napäto, takže dôvera bolo to jediné, čo jej ostalo. A uvedomila si to vo chvíli, keď auto zastalo na príjazdovej ceste pred ďalším domom. Tento už nebol tak veľký, ale stále mal svoje osobité čaro, ktoré pôsobilo celkom slušným dojmom.
"Sme tu, sestrička." Lucas vyčaril neodolateľný úsmev.
"Pomôžem ti s taškami," ponúkla sa Lexi a znova sa obe vybrali von. Nikki mala našťastie o jednu tašku menej než Olivia, no aj to zdôvodnila len tým, že hneď zajtra po škole idú s Oliviou hľadať nejaké obchody a je jej jedno čo povie Lucas, vezme si jeho auto.
"Tak sa zajtra uvidíme," objali sa kamarátky a Nikki si vzala tašku. Avšak hneď ako tak urobila, mierne sa zapotácala dozadu, ešteže mala Lexi, ktorá ju ochotne podržala.
"Pomôžem ti?" kontrolovala jej Lexi, ale bruneta len pokrútila hlavou. "Zvládnem to," uistila ju, vzala si kufor a namierila si to k dverám.
Skôr, než jej stihli jej nový "rodičia" otvoriť, nastúpila Lexi k Lucasovi a spoločne vyštartovali do noci. Teraz bola na rade ona. A akosi na ňu začal doliehať strach. Veľký strach.
"Ako dlho sa chcete s Oliviou za všetko hádať? Chováte sa k sebe ako psi," začala odrazu Lexi, mierne naštvaným tónom. Bratranec na ňu len očkom pozrel a otvoril ústa, že niečo povie, no nakoniec ostal mlčať. Prišlo mu to ako najlepšia vec, ktorú mohol urobiť.
"Ja..." prehovoril po chvíli. "Je to ťažké, keď ti každú sekundu dáva pocítiť, aký som pre ňu bezvýznamný," ohradil sa ranene.
"A čo ak sa tak cíti ona?" opätovala mu. "Si môj bratranec a najlepší kamarát, Lucas," povzdychla si Lexi. "No Olivia je moja kamarátka a nerada vidím ľudí, na ktorých mi záleží takto sa chovať jeden k druhému."
"Aj tak sa spolu uvidíme len málokedy, takže pokoj," usmial sa spokojne a Lexi pretočila očami.
"Si hrozný!" oborila sa na neho a štuchla ho. On len ešte raz zahol niekam preč a odrazu stáli tam, kde mali. Pred ďalším z domov, v ktorom sa svietilo a očividne ju tam už aj niekto očakával.
Lexi len prižmúrila oči do tej tmy a trocha sa naklonila dopredu, aby lepšie videla.
"Má zmysel vôbec uvažovať nad tým, kto to je?" zamrmlala s miernou nechuťou. Nepatrila medzi ľudí, ktorí by obdivovali nové prostredie. Skôr ho neznášala.
"Neboj sa. Ty to dáš, Kat," oslovil ju jej druhým menom, pretože takto to zvykol len on. Iba jemu to dovolila.
"Vďaka. Som zvedavá, kam sa dostaneš ty," vyplazila na neho jazyk a vystúpila z auta. Vybrala si kufor a tašku, no tá sa ukázala, že je ťažšia ako ona a ťahala ju k zemi.
"Do šľak..." chcela si zanadávať, keď vtom tú tašku chytil niekto iný. Takže aj keď spadla, nič ju nezavalilo. Aspoň sa nestalo nič jej laptopu. To by neprežila.
Dvihla zrak hore a pozrela sa na toho, kto jej pomohol z tejto zapeklitej situácie.
"Ahoj," pozdravil ju chlapec a okamžite k nej vystrel ruku, aby jej pomohol na nohy. Neisto sa na ňu usmieval, akoby ani on sám nevedel, čo robiť.
"Ahoj. A vďaka, mimochodom," usmiala sa bruneta, aj keď cítila, že už teraz je stopercentne červená ako paradajka.
"Nie je začo," kývol rukou.
"Si v poriadku?" dovalil sa k nej už Lucas a hneď si premeral chlapca v jeho veku stojaceho oproti nemu.
"Som Stiles," vystrel k nemu okamžite ruku.
"Stiles?" pokrčil obočie Lucas, no potriasol si s ním. "Od čoho je to odvodené?" uvažoval okamžite, zatiaľ čo blondína ho štuchla do rebier.
"Ja som Lexi a toto je Lucas," predstavila ich oboch rýchlo.
"Vezmem ti veci, čo ty na to?" navrhol a dievčina len prikývla, pretože netušila, čo by mu na to mala povedať. Potom sa otočila k bratrancovi.
"Dúfam, že dôjdeš v poriadku. Potom mi zavolaj, ak by sa niečo dialo, jasné?" vážne na neho pozrela a on ju stiahol k sebe do objatia.
"Samozrejme," prisľúbil.
Nakoniec ju opustil aj on a Lexi s kufrom na kolieskach nasledovala Stilesa dovnútra. Celá napätá, nevediac, čo čakať. A hlavne... koho každého.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama